PREČO PRÁVE MORČA?
Morča je zvieratko vľúdne, mierne, voči človeku neagresívne. Je zväčša jednoduché na manipuláciu, a v prípade, že pochádza z podmienok, kde sa mu od raného mláďatkovského veku chovateľ aspoň trochu venoval, sa dá veľmi dobre skrotiť. Môže sa tak stať dobrým a príjemným spoločníkom, užívajúcim si ležanie v ľudskom lone a hladkanie. Morča je vhodné ako miláčik do rodiny s deťmi, pre jednotlivcov alebo aj pre starších ľudí, ktorí hľadajú nejaké pokojnejšie a nenáročné zvieratko, alebo pre ľudí, ktorí chcú mať nejakého kontaktného zvieracieho spoločníka, ale z rôznych dôvodov si netrúfajú napr. na psa alebo mačku.
KDE MORČA ZOHNAŤ?
Morča možno zohnať bežne v obchodoch so zvieratami (chovproduktoch), možno ho kúpiť na inzerát od kohokoľvek, kto morčiatka ponúka alebo priamo od chovateľa, čo je tá najlepšia voľba.
Morčatá z chovproduktov nemusia byť na prvý pohľad o nič horšie ako morčatá od chovateľov. Dnes sa dá v obchodoch so zvieratami neraz kúpiť už aj čistokrvné morča určitého plemena, avšak rozdiel nemusí byť viditeľný zvonka, ale práve zvnútra. V čase revidovania tohto článku je to presne tridsať rokov, čo chovám morčatá. Za tento čas mi ich prešlo rukami veľa, či už chovproduktových, kúpených od chovateľov, kúpených od hocikoho alebo u mňa narodených. A musím povedať, že len jeden jediný raz som mala šťastie na morča z obchodu, ktoré nebolo plaché. Zvyšných 99% morčiatok z obchodov mi ostalo buď plachých celý život, alebo aspoň na veľmi dlhý čas (niekoľko rokov).
Morčatá v obchodoch bývajú najčastejšie mláďatá, treba si však dávať pozor na to, aby ste si nekúpili príliš malé mláďa, ktoré potrebuje byť ešte pri matke alebo nakrytú samičku, pretože pri takejto kúpe môže byť človek čoskoro veľmi prekvapený, keď mu to milé mláďatko o pár dní doma uhynie, alebo mu samička začne podozrivo priberať a o nejaký čas mu porodí mláďatká, ktoré bývajú neraz dôsledkom príbuzenskej plemenitby. Žiaľ, stáva sa to pomerne často, že neseriózny chovateľ predá do chovproduktu veľmi malé mláďatká napríklad vo veku menej ako troch týždňov, ktoré potom novému majiteľovi doma uhynú, pretože jednoducho nezvládnu opakovanú zmenu prostredia, transport, zmenu podmienok, druhu stravy, spolubývajúcich a pod. Všetko toto je pre ne veľký stres, navyše by mali byť ešte minimálne týždeň pri matke a cicať materské mlieko, takže v dôsledku priskorého odstavu, a tým pádom zníženej imunity a stresu, môžu i zo dňa na deň uhynúť.
Napríklad naposledy sme si doniesli z obchodu síce veľmi peknú a štandardnú samičku, ale s panickým strachom z ľudskej ruky, a tiež s kožnou plesňou. Preto ak chcete zvieratko, u ktorého je čo najväčšia pravdepodobnosť, že si na vás rýchlo zvykne, že bude zdravé, kontaktné a komunikatívne, a že v ňom časom nájdete skutočného domáceho miláčika, a nie ustráchanú kôpku stresu, ktorej sa nebudete môcť ani dotknúť, tak je skutočne najlepšou voľbou zadovážiť si morčiatko priamo od chovateľa, a to ideálne od takého, ktorý nemá zvierat príliš veľa, t. j. z nejakej menšej rodinnej chovateľskej stanice. Vo veľkochovoch sa totiž chovatelia nemajú častokrát vôbec čas individuálne venovať svojim zvieratám a odchovom, takže aj morčatá z veľkochovov, hoci sa jedná o oficiálne chovateľské stanice, môžu byť nadmerne plaché, a javiť známky nedostatočného zoznámenia sa s človekom. Samozrejme, každé morča je trochu plaché a vystresované, keď odchádza k novému majiteľovi, rozdiel však môže byť v intenzite a dĺžke týchto prejavov.
Neraz môžeme naraziť aj na inzeráty, v ktorých niekto predáva za symbolickú cenu alebo daruje z rodinných alebo zo zdravotných dôvodov už staršie morčatá. Ujatie sa takéhoto zvieratka je síce ušľachtilý čin, ale treba si dávať určitý pozor, pretože môžeme ľahko natrafiť na neserióznu osobu, ktorá daruje svoje zvieratko preto, lebo je choré, no a keďže sa jej doň nechce investovať peniaze za lieky, tak sa ho radšej takýmto spôsobom snaží zbaviť. Nie je to samozrejme pravidlo. Osobne sa mi stalo už aj, že sme sa ujali staršieho morčaťa, ktoré bolo milé, prítulné a absolútne nič mu nebolo, no tiež sa mi stalo, že som sa ujala morčaťa s kožným ochorením a so zatajenou graviditou. Keď sa už rozhodnete ujať sa takéhoto morčiatka, určite si ho pred konečným rozhodnutím dobre prezrite, a snažte sa o ňom získať čo najviac informácií.
Zadováženie si morčiatka priamo od chovateľa vychádza po zvážení všetkých faktov ako najlepšia voľba, samozrejme pokiaľ sa jedná o chovateľa seriózneho. Chovatelia chovajú poväčšinou čistokrvné morčatá určitých plemien, ktoré majú aj rodokmeň, resp. preukaz pôvodu alebo výpis predkov. Tieto dokumenty obsahujú informácie o predkoch morčaťa spravidla troch generácií. Sú to zaujímavé informácie, ak máme v pláne venovať sa ďalej chovu, pretože nám poskytujú údaje potrebné k tomu, aby sme pre naše morčiatko vedeli vybrať z genetického, zdravotného i exteriérového hľadiska správneho partnera, a dávajú nám určitú predstavu o tom, ako by mohlo vyzerať naše ďalšie morčacie potomstvo. Pri serióznych chovateľoch, ktorých je, verím, väčšina, máme tiež istotu dobrého zdravotného stavu, pretože chovatelia nad svojimi chovmi bdejú, a dávajú pozor na také veci, ako je napr. príbuzenská plemenitba, kožné parazity, eliminujú z chovu jedince, ktoré by mohli byť nositeľmi dedičných chorôb a pod.
Vo všeobecnosti možno povedať, že či si už morča prinesieme z obchodu alebo od chovateľa, spravidla býva po ceste do nového domova a zo zmeny prostredia vystresované. Niektoré morčatá sa z tejto zmeny spamätávajú dva-tri dni, iné dva-tri týždne, no nájdu sa aj také, ktorým úplné privyknutie na nový domov trvá aj pár mesiacov. Toto je však skôr výnimka. Je aj na nás, aby sme svojmu novému kamarátovi pomohli sa čím skôr v novom prostredí aklimatizovať.
Keď si prinesieme nové morčiatko domov, dáme ho do jeho nového príbytku (klietky, príp. akvária, ktoré musíme mať zariadené už pred jeho príchodom), a necháme mu nejaký čas na aklimatizovanie sa. Väčší strachoputi alebo menej socializované jedince sa môžu báť až do takej miery, že budú chcieť žrať, až keď budú osamote. Tento prvotný väčší strach zvyčajne v priebehu prvých pár dní opadne. Morčiatko môžeme brať od prvého dňa na ruky, alebo si ho dávať na kolená na uterák, hladkať ho (vždy v smere rastu srsti), ponúkať mu pri tom kúsok mrkvy, prihovárať sa mu a pod. Vyvarujme sa hlučných emocionálnych prejavov a prudkých pohybov. Buďme nežní a opatrní, morčiatko si na nás a na nové prostredie tak ľahšie privykne. Ako dlho to bude trvať, to je individuálne. Niektoré morčatá sú prirodzene smelšie, iné naopak plachšie. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že prvý týždeň je taký „najhorší“, a potom je to už len a len lepšie. V každom prípade treba byť trpezlivý a zbytočne sa neponáhľať, nič nám neujde.
UBYTOVANIE
Vhodným domovom pre morča je priestranná klietka, prípadne akvárium. Výhodou klietky je, že je v nej dobré prúdenie vzduchu, a keďže má zo všetkých strán mreže, nemajú sa k morčaťu ako dostať nevítaní hostia, napr. mačka alebo pes. Klietka je taktiež ľahšia na prenášanie, ľahšie sa s ňou manipuluje a ľahšie sa čistí. Nevýhodou malých klietok je, že sú príliš ľahké, takže keď v nich morča behá alebo skáče, klietka sa môže posúvať. Pri klietkach s nízkym dnom býva viac znečistené okolie klietky vypadanou podstielkou. Na niektorých klietkach sú príliš malé dvierka, takže sa z nich morča komplikovane vyberá. Takže aby sme si zadovážili správnu klietku, mali by sme dbať, aby bola dostatočne veľká, mala dostatočne vysoké dno, a dostatočne veľké dvierka alebo otvárateľnú vrchnú časť pre jednoduchšie vyberanie zvieratka.
Aj akvárium má svoje výhody, a taktiež aj nevýhody. Výhodou akvária je, že je na zvieratko lepšie vidieť, a keďže je ťažké, nehrozí jeho neželané pohnutie. Na druhej strane môže byť jeho hmotnosť na príťaž pri prenášaní alebo čistení, a tiež je, na rozdiel od klietky, rozbitné. Výhodou je, že okolie akvária môže byť oveľa čistejšie ako okolie klietky, pretože pre plné steny nie je v jeho okolí žiadna, alebo len minimum vypadanej podstielky. Hlavnou nevýhodou akvária je pre plné steny horšie prúdenie vzduchu, čo môže mať za následok zvýšenú vlhkosť a prípadné respiračné problémy. Tomuto by sa dalo do istej miery zabrániť, ak by bolo akvárium podstatne dlhšie ako vyššie, ale na prúdenie vzduchu v klietke sa tak či tak nedostaneme. Výhodou ešte je, že sa morča z akvária vždy ľahko vyberá. Pre bezpečnosť pre prípadnými predátormi by bolo dobré nainštalovať na akvárium nejaký kryt, pričom by sa dalo pomôcť si napr. mriežkou z poličky od chladničky. Ja osobne som roky chovala morčatá v akváriách, a neskôr som prešla na klietky. Je to tak aj preto, pretože v čase môjho detstva a mladosti sa vhodné klietky na morčatá u nás ešte nedali kúpiť, a tak sme akosi automaticky ako deti chovali morčatá či škrečky v akváriách.
Minimálna veľkosť príbytku pre jedno morča je cca dĺžka 70 cm x šírka 35 cm x výška 35 cm, v zásade však platí, že čím je morčacie obydlie väčšie, tým lepšie. Čím viac morčiat plánujeme v jednom príbytku mať, tým musí mať väčšiu plochu. Napríklad pre štvorčlennú skupinku morčiat by bolo úplne dostatočné obydlie s rozmermi cca 120 cm dĺžka, 50 cm šírka a 35 cm výška.
Ako podstielka sa pre morčatá najviac hodia hobliny. Dajú sa zohnať v každom obchode so zvieratami, v chovateľských potrebách, v hypermarketoch a tiež aj v mnohých drogériách. Sú relatívne lacné a dobre sajú moč. Pozor na niektoré prašné hobliny, ktoré obsahujú aj piliny – tieto by mohli citlivým morčatám a hlavne mláďatám spôsobiť zápal očí!
Seno a slamu ako podstielku neodporúčam, pretože ich sacia schopnosť je nedostatočná a taktiež neabsorbujú tak dobre pachy ako hobliny. Podstielku meníme podľa potreby, keď už začína byť vlhká a špinavá. Vo veľkých obydliach stačí meniť raz do týždňa, v menších obydliach alebo v obydliach, kde býva viac morčiat, a teda sa podstielka rýchlejšie zašpiní, meníme podstielku asi dva až trikrát do týždňa.
Nevyhnutnou súčasťou morčacieho obydlia je napájačka na vodu, ktorú musí mať morča neustále k dispozícií. Niektoré zdroje tvrdia, že morčatá by mali mať vo svojom obydlí aj misky, ja si to však nemyslím, pretože na základe svojich sedemnásťročných skúseností som prišla k uzáveru, že misky pre morčatá sú zbytočné. Morčatá z nich potravu väčšinou buď vysypú alebo vyhrabú, nahádžu do nich podstielku alebo ich iba prevrátia, resp. ak potravu z nich aj zožerú, po zožratí im začne miska slúžiť ako záchod. Ak chcete dávať morčatám potravu do misky, tak odporúčam misku po zožratí potravy hneď vybrať, lebo v opačnom prípade sa z nej stane malé morčacie WC :-).
Morčacie obydlie odporúčam umiestniť niekam, kde morčatá nebudú izolované od diania v rodine, ale kde nebudú ani príliš rušené. Ide o to, aby si zvykli na rôzne zvuky v domácnosti a prestali sa ich po čase báť (napríklad púšťanie vody z kohútika, smrkanie pánička, hranie rádia, listovanie v novinách, ľudské hlasy a pod.). Na druhej strane ich nedávame ani niekam, kde je neustále rušno, aby z toho neboli v strese. Morčatá sú aktívne cez deň a v noci zväčša spia, takže ich môžeme mať aj v miestnosti, kde spíme. Nájdu sa však aj takí morčací huncúti, ktorí sú chvíľkami hore aj v noci, spravidla vtedy, keď počujú odniekiaľ nejaké ruchy alebo šuchotanie, čo si hneď vysvetlia tak, že im ide dať niekto jesť :-).
JEDNO ALEBO VIAC MORČIAT?
Morčatá sú spoločenské zvieratá, nemali by teda svoj život prežiť v samote, pretože sa tak trápia a vnútorne chradnú. Ideálne je mať aspoň dve zvieratká, spravidla dve samičky (hlavne pokiaľ si chceme zadovážiť zvieratká postupne s časovým odstupom), pretože tie sa zvyčajne medzi sebou nebijú a dobre sa znášajú. Niekde sa uvádza, že samičky by mali byť spolu od malička, ja mám však také skúsenosti, že aj päť rokov stará samička k sebe prijala malú šesťtýždňovú spolubývajúcu bez väčších problémov. Samozrejme je lepšie, keď zvieratká budú spolu hneď od začiatku, ale ani v budúcnosti nezvyknú bývať problémy s pridaním novej kamarátky. Určite však prvú hodinu treba morčatá sledovať, či sa spolu náhodou nebijú, alebo či starousadlík náhodou nenaháňa a nesnaží sa vyhnať nového spolubývajúceho. Toto správanie je pri zoznamovaní normálne a netreba doň spravidla zasahovať, je dobré ho však spočiatku sledovať, aby sme získali istotu, že novo prídenému morčiatku zo strany starousadlíka nič vážnejšie nehrozí.
Ak chceme, aby mali morčatá zo zoznámenia menší šok, môžeme ich zoznamovať postupne tak, že najprv bude pár dní každé samé vo svojom obydlí, pričom tieto budú neďaleko seba, aby mohli morčatá spolu kvíkaním komunikovať a cítiť sa čuchom, po pár dňoch ich skúsime spolu zobrať na kolená a hladkať ich, potom ich dáme spolu prebehnúť na bezpečnom ohradenom mieste, a až potom ich ubytujeme v spoločnom obydlí. Pred tým je dobré v obydlí vymeniť podstielku, aby sa tam aj starousadlík cítil trochu cudzo, čo povedie k tomu, že si bude menej brániť svoje teritórium. Ja som so zoznamovaním samičiek nikdy problém nemala a vždy som ich zoznamovala priamo a naraz.
Chovať spolu samičku so samčekom nie je vôbec vhodné vzhľadom na to, že morčatá by spolu mávali 4-5 krát do roka mláďatá, čo by nebolo pre samičku dobré a mohlo by jej to spôsobiť enormné vyčerpanie až smrť, pretože sa jedná o pre ňu veľmi náročné obdobie, kedy dáva všetku svoju energiu do starostlivosti o mláďatá. Ideálny počet vrhov za rok pre samičku je 1-2 (podľa niektorých prameňov maximálne 3). Taktiež by sa musel riešiť problém, čo s malými morčiatkami, pretože celá rodina spolu ostať nemôže, lebo onedlho by sa nám spáril brat so sestrou, otec s dcérou, syn s matkou, čo by tiež nebolo vôbec dobré... Samčeka je možné dať u veterinára aj vykastrovať, ale treba počítať s tým, že ešte aj pár týždňov po kastrácií bude schopný samičku nakryť, keďže trvá spravila pár týždňov, kým sa jeho telo zbaví pohlavných hormónov.
Pokiaľ chceme chovať iba jedno morča, tak je potrebné, aby sme sa mu dostatočne venovali, pretože ako som spomínala, morča je spoločenský tvor. Ideálne je viackrát za deň aspoň zo desať minút hladkávať morča na kolenách alebo sa s ním inak hrať. Skrotené morčiatka môžeme za určitých bezpečnostných opatrení púšťať aj voľne po byte, ale vždy len pod dozorom.
SAMCA ALEBO SAMICU?
Pokiaľ chceme chovať iba jedno morča, tak na výbere pohlavia až tak nezáleží. Niektorí samčekovia zapáchajú trošku viac ako samičky, ale toto je zvyčajne podmienené pohlavným správaním v blízkosti samičiek. U samčekov jedináčikov sa spravidla zvýšený zápach nevyskytuje.
Pokiaľ chceme chovať spolu dve morčatá alebo skupinu morčiat, tak sa zvyčajne odporúčajú samičky, pretože u nich je vyššia pravdepodobnosť bezkonfliktného fungovania. Čo sa týka dvoch alebo viacerých samčekov, u nich nie je bezkonfliktné fungovanie až tak jednoznačne zaručené. V prípade, že chceme chovať spolu viacerých samčekov, je vždy lepšie zadovážiť si spolu naraz dve mláďatká, ideálne bratov či mláďatká, ktoré spolu vyrastajú od narodenia v jednej klietke. Sú samčekovia, ktorí sa znesú aj s iným samčekom, pričom prijmú v priebehu života aj cudzieho, a sú takí, ktorým prítomnosť iného samca prekáža. V tomto prípade je to často o tom, či sú v ich dosahu samičky, pretože hlavne kvôli samičkám môže u nich dochádzať ku konkurenčnému správaniu až bitkám. Pokiaľ žiadne samičky v dosahu samcov (napr. v tej istej miestnosti) nie sú, tak je väčšia pravdepodobnosť, že sa budú dvaja samčekovia spolu dobre znášať.
Pravidlo potvrdzuje výnimku a výnimka pravidlo, a tak sa kľudne môže stať, že sa niektorí samčekovia budú spolu dobre znášať aj v prítomnosti samíc (mala som takých niekoľko doma), hlavne ak sa bude jednať o dvoch jedincov, ktorí sú spolu od mláďatkovského veku, a sú spolu zohratí a na seba naviazaní, a na druhej strane sa pri nejakých testosterónových "mačoch" môže stať, že sa nebudú dobre znášať, aj keď v prítomnosti samíc nebudú.
S oboma prípadmi mám už skúsenosti, a možno konštatovať, že aj v tomto prípade je všetko individuálne, a že to záleží aj od toho, na aké povahy dvoch daných jedincov natrafíme.
ROZMNOŽOVANIE
Morčatá sú schopné rozmnožovať sa veľmi skoro, uvádza sa, že od cca piateho týždňa veku, nie je teda výnimkou, ak by šesťtýždňový samček nakryl svoju rovnako starú „kamarátku“. Takéto skoré párenie je však nežiaduce, pretože organizmus samičky nie je ešte dostatočne vyvinutý a na to, aby bol schopný bez vyčerpania samičky a rôznych možných problémov, až po možný úhyn, zabezpečiť bezproblémový vývoj morčacej matky i jej mláďat. Samca nie je dobré taktiež pripúšťať priskoro, pretože skoré párenie sa môže podpísať pod jeho menší vzrast v dospelosti, a staršie samice spravidla neprimerane mladších samčekov od seba odmietajú.
Ideálny vek na prvé párenie pre samičku je od piatich do ôsmich mesiacov, určite nie však neskôr ako v desiatich, pretože samičke sa v jednom roku napevno zrastajú panvové kosti, čo by mohlo spôsobiť, že by nebola schopná porodiť mláďatá, takže by mohli uhynúť i oni, i ona, čo určite nikto nechce. Prvý pôrod by teda mal byť do dvanástich mesiacov života samičky. Horná hranica na posledný pôrod sa uvádza niekedy štyri, niekedy päť rokov, závisí určite aj od kondície a zdravia konkrétnej samičky, je to individuálne.
Samčeka môžeme pripúšťať cca od jeho šiestich mesiacov, kedy už obyčajne býva dostatočne veľký na to, aby ho samička akceptovala. Horná hranica u samčekov nie je stanovená.
Samička máva ruju cca každých 14-18 dní (niekde sa uvádza 17-21, je to rôzne). U niektorých samičiek sa ruja prejavuje výrazne, u iných vôbec. Obyčajne sa prejavuje u tých, ktoré bývajú spolu viaceré, u samostatne chovaného zvieratka sa prejavuje zriedkavejšie. Rujná samička drnčí a mrmle, pričom pôsobí, akoby vibrovala a chodí kolísavým krokom a u niektorých je možné zaznamenať aj výtok z pošvy. Prejavy ruje môžu trvať aj dva dni, ale na párenie je samička pripravená najviac 12 hodín. Pokiaľ máme spolu samičku a samčeka, tak samček sa bude pokúšať samičku nakryť aj mimo jej ruje, nebude mu to však z jej strany umožnené – samička ho bude odháňať a môže mu na protest streknúť na znak odmietnutia prúd moču do tváre. Dvorenie samčeka je podobné prejavom ruje samičky – samček „brble“, vibruje, chodí kolísavým krokom a krúži okolo samičky. Samička pripravená páriť sa, sa samčekovi ponúkne zdvihnutím zadnej časti tela, čo samček určite neodmietne. Samotný akt párenia trvá len niekoľko sekúnd. Ak je úspešný, obaja si po ňom olížu genitálie a očistia sa. Keď samček dvorí samičke, tak vylučuje páchnuce látky, kedy môže morčacie obydlie „voňať“ o niečo intenzívnejšie ako obyčajne.
Samička je gravidná okolo 59-72 dní (niekde sa uvádza až 74 dní), obyčajne to však býva 68-70 dní. Nestavia si hniezdo, pretože keď mláďatá prídu na svet (obyčajne v počte 1-4, ale môže byť ich vzácne i viac), sú osrstené, vidia, počujú a už niekoľko hodín po pôrode začínajú okrem materského mlieka prijímať i pevnú stravu svojich rodičov. Materské mlieko cicajú okolo 4-5 týždňov. Je to pre ne životne dôležité, a taktiež je pre ne dôležité požieranie výkalov svojej matky (prípadne ostatných samičiek, s ktorými bývajú v obydlí), pretože tie obsahujú dôležité látky pre ich metabolizmus.
Odporúčam dať samčeka pár dní pred plánovaným pôrodom do iného akvária/klietky, pretože samička je ihneď po pôrode opäť v ruji, čo by samec okamžite využil na ďalšie párenie. Nebolo by to dobré jednak preto, že dve gravidity po sebe by mohli samičku vyčerpať, a potom aj preto, že by mohol pri dvorení nechtiac ublížiť ešte nemotorným práve narodeným mláďatám. Ak máme spolu viacero samičiek, ktoré sa spolu dobre znášajú, môžeme gravidnú samičku s nimi nechať i so svojimi narodenými mláďatkami. Stáva sa aj to, že samičky sa pomáhajú o novonarodené morčiatka starať, a skutočne som ešte nikdy nezažila, že by malým morčiatkam ostatné spolubývajúce ublížili.
Čím je vrh malých morčiatok početnejší, tým je ich pôrodná hmotnosť nižšia, a logicky tým dlhšie musia ostať pri matke. Morčacie samičky majú iba dve mliečne bradavky, a tak keď majú napr. dve mláďatká, tie sú stále sýte, lebo majú všetko mliečko pre seba, no na druhej strane také štvorčatá sa už musia kojiť nastriedačku, a tým pádom nemá každé jedno stály prísun mlieka ako mláďatá pri menej početnom vrhu. Kým taký jedináčik je už riadny macko a samostatný už aj vo veku 3,5 týždňov, tak také štvorčatá, prípadne aj pätorčatá, odporúčam nechať pri matke aj 6 týždňov. Maximálny počet morčiatok, ktoré prežijú, býva obyčajne štyri. Pri početnejšom vrhu sa často stáva, že najmenšie piate, príp. šieste mláďatko, je príliš malé, má menej potravy, je menej priebojné a celkovo slabšie, a obyčajne neprežije, resp. by ho bolo treba ručne dokrmovať, čo ale pri jedincoch s príliš nízkou pôrodnou hmotnosťou, nemusí mať vždy úspech.
ZDRAVIE
Za normálnych okolností, ku ktorým patrí pestrá strava, dostatok čerstvej vody, suchá podstielka a hygiena morčacieho obydlia, bývajú morčatá obyčajne zdravé. Keď sa stane, že morča ochorie, býva priebeh tejto choroby obyčajne dosť rýchly. Môže sa stať, že večer je morčiatko ešte celkom v poriadku, ráno je nejaké apatické, a keď sa vrátime domov z práce, je už zle-nedobre. Príčiny niektorých náhlych ochorení alebo úhynov sa ťažko vysvetľujú, a o to ťažšie preto, pretože ako som spozorovala, na Slovensku je dosť málo veterinárnych lekárov, ktorí by vedeli liečiť morské prasiatka. Už trikrát sa mi stalo, že veterinár proste len hádal, čo by mu asi mohlo byť, sám mi povedal, že sa v nich až tak nevyzná, hľadal nejaké informácie v knihe o hlodavcoch, a keď tam nič nenašiel, tak pichol morčaťu silnejšiu dávku antibiotík, než by bolo treba... a morčiatko onedlho uhynulo. To neznamená, že neodporúčam ísť s chorým zvieratkom k veterinárovi. Práve naopak – ísť určite treba, ale treba byť pripravený aj na to, že veterinár nebude celkom presne vedieť, čo chorému morčiatku vlastne je, resp. mu nebude vedieť podať akurátnu dávku liečiva.
Keby som chcela opísať všetky choroby, ktoré by mohli morčiatka sužovať, bola by na to potrebná samostatná, veľmi obšírna kapitola. Sú však choroby, alebo určité "slabé miesta", na ktoré trpia morčiatka najviac. Obyčajne to bývajú tieto:
- výtoky z očí
- kožné problémy (svrab, pleseň, roztoče a pod.)
- hnačka (ktorá môže byť spôsobená rôznymi činiteľmi, napríklad kokcídiami, dietetickou chybou, predávkovaním vitamínom C a pod.)
- toxémia gravidných samíc (nepríjemné ochorenie gravidných samičiek, ktoré môže spôsobiť potrat a úhyn mláďat aj matky - rizikovými faktormi sú obezita samičky, vyšší vek, stres počas gravidity a pod.)
- u starších morčiat nádory
Čo sa týka možných výtokov z očí, najčastejšou príčinou sú mechanické príčiny, ako napr. pichnutie či zapichnutie ostrého stebla, osiny alebo kúska plevy z trávy do oka. V oku môže vzniknúť zápal, pričom sa oko môže zdať byť až biele, ako keby bolo slepé. Ak sa v oku nachádza cudzie teleso, je potrebné ho opatrne vytiahnuť, pričom si môžeme pomôcť výplachom oka napríklad Ophtalom či fyziologickým roztokom. Následne do oka zbaveného cudzieho telesa podávame cca 4 x denne očné kvapky na báze antibiotík (my máme dobré skúsenosti s Unifloxom 0,3%, ale samozrejme je na mieste poradiť sa s veterinárnym lekárom). Ak začneme liečbu včas, je veľmi veľká šanca, že sa oko zachráni, a vráti do pôvodného stavu.
Výtoky z očí môže spôsobovať napríklad aj príliš prašná podstielka (hlavne u mláďatiek), takže dbáme aj na túto stránku veci, a nepoužívame podstielku s prímesou pilín, tobôž piliny samotné. Ako podstielku používame napr. hobliny, drevené peletky, drevenú štiepku, príp. slamu.
Čo sa týka kožných problémov, obyčajne môžu morčatá sužovať rôzne malé vonkajšie parazity ako napríklad všenky, ktoré si môžeme priniesť aj zvonku na tráve, z hoblín, ktoré neboli hygienicky uskladňované alebo aj z predajne, kde sme morča kúpili. Obšírnejšie sa o rôznych kožných chorobách rozpisujem v inom článku.
Hnačka je zdanlivo banalita, ale často býva morčatám aj osudná. Hnačku môže spôsobiť nesprávne kŕmenie, rôzne parazity, ale môže byť aj sprievodným znakom iného ochorenia. Pri hnačke odporúčam diétu v podobe podávania v prvých dvoch dňoch len sena a vody, na tretí deň len sena, suchého chleba a vody a pár dní v takomto režime vydržať. Potom len po veľmi malých dávkach začať opäť podávať malé kúsky zeleniny a ovocia, a sledovať stolicu morčaťa, či sa po požití určitej potraviny opäť nezhorší. Ak sa zhorší, tak túto potravinu radšej vylúčime z jeho jedálnička. Aj s hnačkou mám dvojaké skúsenosti. V jednom prípade trvala jednému môjmu morčaťu napriek diéte a pokusoch o liečbu asi štyri mesiace, a potom sama od seba odišla a ešte pár rôčkov po nej žil. V druhom prípade trvala asi dva týždne, sprevádzala ju strata chuti do jedla a apatia, až skončila po nie veľmi úspešnej liečbe antibiotikami smrťou.
Znie to možno drsne, ale treba byť vždy na všetko pripravený, lebo ak je u morčiatok niečo veľmi zraniteľné, tak je to práve ich metabolizmus. Problém v tomto smere spočíva v tom, že v morčacom tele sa v dôsledku nejakého negatívneho činiteľa (môže to byť napr. veľký stres, zmena prostredia, zmena stravy, psychické problémy alebo nejaké iné skryté ochorenie a pod.) veľmi rýchlo naruší jeho vnútorná rovnováha, zníži sa imunita organizmu, a aj z malého problému sa môže stať veľký. Morčiatku začne haprovať trávenie, premnožia sa mu v črevách "zlé" baktérie, dôjde v nich k nežiaducemu rozkladu, hnačkám, následnej dehydratácií organizmu, strate energie, sily, neprijímaniu potravy, apatie, chradnutiu, a v priebehu pár dní môže byť aj napriek našej snahe s morčiatkom koniec. Môžeme pre neho spraviť to, že akonáhle zbadáme u neho hnačku, ktorej príčinou býva spomínaná následná dehydratácia, ktorá má obyčajne na svedomí vysilenie a úhyn, budeme morčiatku podávať hoci aj na silu zo striekačky (bez ihly samozrejme) vodu, v ktorej zriedime trochu Glukopuru alebo medu a trochu vitamínu C, aby sme mu zabezpečili prísun toho najdôležitejšieho, čo jeho telo potrebuje. Cesta k veterinárovi je samozrejme tiež na mieste. Veterinár môže morčiatku nasadiť antibiotiká v kombinácií s probiotikami alebo probiotiká či antibiotiká samotné (je to na jeho zvážení), môže dať morčiatku infúziu, prípadne ďalšie lieky. Musíme dbať aj na to, aby sme takto postihnuté morčiatko držali v teple a kľude a mysleli na prísun tekutín.
Ďalšou možnou príčinou hnačiek u morčiatok môžu byť kokcídie. Kokcídie sú drobné jednobunkové parazity, ktoré žijú v črevách morčiat. Pokiaľ sa v nich nachádzajú v optimálnom množstve, je všetko v poriadku, avšak ak sa v dôsledku niečoho premnožia, môžu narobiť morčiatkam problémy - vyvolať hnačky, chudnutie, oslabenie, u mláďatiek a náchylnejších jedincov aj smrť.
Preto sa odporúča aspoň raz ročne morčiatka preventívne preliečiť proti kokcídiam, a okrem toho vždy aj samičky pred tým, než ich budeme dávať kryť.
Kedysi sa na tento účel sa používali liečivá z radov sulfonamidov, napr. liek Sulfacox. Výsledky však neboli vždy také pozitívne, ako by sa dalo čakať. Hlavne jeho preventívne používanie je diskutabilné, pretože podávať preventívne Sulfacox je ako dávať si preventívne antibiotiká, čo nie je veľmi rozumné, pretože to môže pre črevnú mikroflóru spôsobiť ešte viac problémov ako úžitku. Veľmi dobré výsledky nielen u morčiat, ale aj u králikov, a to nielen preventívne, ale aj terapeutické, máme s prírodným (bylinným) prípravkom Emanox. Zhruba 3-4 týždňovým morčiatkam, ktoré už vedia samé piť z napájačky, plus tým pádom aj ich mame, podávame preventívne do vody v napájačke určený počet kvapiek Emanoxu. Presné dávkovanie je na fľaštičke, jedná sa o 10 kvapiek na 1 l vody v prípade prevencie, resp. o 20 kvapiek na 1 l vody v prípade terapie. Čiže napr. do 600 ml napájačky dáme preventívne 6 kvapiek, resp. terapeuticky 12 kvapiek. Podávame 1 týždeň v prípade prevencie a 10-14 dní v prípade terapie.
Morčatá sa môžu kokcidiózou nakaziť aj medzi sebou. Ak má problém s premnoženými kokcídiami jedno morča, veľmi ľahko sa prenesie aj na ostatné morčatá v skupine prostredníctvom vzájomného požierania si výkalov, kontaminovanej podstielky a pod. V takom prípade je vhodné preliečiť preventívne celý náš chov. Pamätajte, deko prevencie je lepšie než kilo liečby.
Ak abstrahujeme od týchto a iných možných problémov, tak morčatá sa pri dobrej starostlivosti dožívajú päť až osem rokov (niekde sa uvádza až desať).
ZÁVER
Záverom dodám, že morča je milé spoločenské zvieratko, ktoré je vhodné ako pre staršie rozumné deti, tak i pre dospelých alebo starých ľudí, pretože svojou nekonfliktnosťou a prispôsobivosťou neobmedzuje náš životný štýl, nevyžaduje si veľké náklady, neobťažuje nás svojou prítomnosťou, keď nám to nie je milé, a na druhej strane je vždy po ruke, keď sa chceme dotýkať jeho mäkkého kožúšku a relaxovať s milým malým priateľom v lone.
Morčatá sa pri dobrej starostlivosti dožívajú päť až osem rokov (občas aj viac), a keďže sú aktívne cez deň, sú vhodnými spoločníkmi aj do malých bytov a izieb, kde nás nebudú vyrušovať. Pokiaľ venujeme svojmu novému zvieratku niekoľko týždňov na privyknutie a postupne ho po malých krôčikoch budeme krotiť, získame oddaného kamaráta na niekoľko rokov svojho života. A čo viac, ako dobrého priateľa, si dnes človek môže priať?
